Semir Jabolonka - Strakonice
Skončili sa nám Jablonské prázdniny!;-) 8.6.2008 bol pre nás so Semirkom deň "D".
Pôvodne sme sa mali sťahovať 31.5.08, ale volala mi Silvia, že to bohužiaľ musíme o týždeň posunúť. Z toho dôvodu som musela zháňať nového prepravcu, nakoľko Evička z Jura bola s Kaskom na pretekoch a teda nám nemohli pomôcť. Dostala som číslo na pána Kováčika z Piešťan, tak som mu skúsila zavolať..
S pánom Kováčikom sme sa dohodli, že do Jablonky príde o 7.00 a stretneme sa na parkovisku pred Jednotou. Situácia sa vyvinula trošku inak a pán Kováčik prišiel nakoniec o 7.45 - a mne konečne velice odľahlo.. (okrem iného som aj preto, že som prestala moknúť, keďže sa nám medzitým trošku rozpršalo..;-) )
Dofrčal v obrovskom jeepe s krásnym vozíkom, vybehol hore ku stodole akoby nič a pekne zacúval dnu. Semirko nastúpil úplne ukážkovo - akoby to robil hádam dennodenne. Iba čo sa na chvíľočku pristavil pri rampe, aby si "prečítal správy" po kobylkách z predchádzajúceho dňa;-) Škoda, že to nikto z Jablončanov nevidel, lebo všetci drichmali, ale myslím, že by boli na Semka veľmi hrdí!
Cesta bola príjemná, aj keď stále z tej oblohy "smoklilo" (ale dlho to netrvalo!).. S pánom Kováčikom sme prekecali celú cestu - začali sme samozrejme koníkmi, pokračovali psíčatami a nakoniec sme sa prelúskali cez poľovníctvo (pán Kováčik je poľovník, tak som ho trošku vyspovedala z toho pre mňa neznámeho "odboru") a ani netusím čo všetko sme ešte neprebrali..;-) Semírka sme cestou skontrolovali asi 3-4 krát, ale bol kľudný (zožral všetko sienko čo mal v sieťke - pažravec! ).
Jediný bod, kedy sme si trochu poblúdili bol v Brne:-( Vzhľadom k tomu, že ja som zobrala len mapu z oblasti motorestu u Tvarožnej (cieľ našej cesty) a pán Kováčik nechal navigačný aj mapu doma, sme sa museli obrátiť na miestnych obyvateľov, ktorý nám nakoniec skvele poradili a za 7 minút sme boli v cieli (zablúdili sme totiž len kúsoček od toho motorestu - no jo! ) :-)
Silvia nás tam už aj s Patrikom netrpezlivo očakávala (časový sklz z našej strany!). Pôsobila na mňa veľmi priateľsky a hneď na prvý pohľad bolo vidieť že je to "rodeo girl" ;-) Vybavili sme rýchlo papiere a pobrali sme sa na preklad Semírka z vozíka do vozíka. Musím sa priznať, že som mala veľké obavy, nakoľko prekladať koňa na parkovisku plnom áut a autobusov, pri motoreste pri dialnici - to bolo na mňa silné kafé! Mala som obavy, či sa Semkovi viac nebude páčiť vonku na parkovisku, ale na moje obrovitánske prekvapenie a nesmiernu radosť Semko opäť perfektne nastúpil. (viete si predstaviť tú hrdosť!!! mala som chuť ho zase vyložiť a zobrať ho nazad na Slovensko! ) Rozlúčila som sa s ním rýchlo a teda aj bez sĺz. Silvia sľúbila, že pôjdu opatrne a ozve sa mi, keď dorazia.
Volala okolo 19tej na večer - dorazili v poriadku a stihli sa hneď potrápiť aj s nožičkami. Vzhľadom k trošku narasteným kopýtkam sa Silvia rozhodla, že Semko bude po vyčerpávajúcej ceste lepšie spolupracovať, tak sa rozhodli mu ich ostrúhať.. Nakoniec bol Semko ostrúhaný a pekne si papkal vo svojom novom dočasnom domove. Vraj sa hneď vyvaľal ako tam vošiel:-)
