Semír, Rolly, Dustin

Ako to už býva, zhodou náhod som si prehodila pár mailov s pánom Nyklom (netušiac, kto tento pán vôbec je) a dopracovali sme to až k stretnutiu na jeho kurze, ktorý sa podaril zorganizovať Ľubke Grunwaldovej v Opatovciach pri Trenčíne. Zostava účastníkov z našej strany bola tentokrát veľmi neobvyklá: namiesto Moniky šiel jej manžel Janko, namiesto Zuzky, ktorá sa túlala po Írsku šiel jej tatko (tiež) Janko a v deň akcie sme zobrali ešte aj jeho brata. Takže spolu so mnou to bolo už úplne veselé:-)

Opatovce sú neďaleko Myjavy, takže cesta trvala okolo hodinky a ani sme nezablúdili:-) S pánom Nyklom sme sa stretli v skromnom, neveľkom jazdeckom spolku a kurzu sa zúčastnili hádam všetky dievčatá, ktoré tam mali svoje koníky. Bolo to ako keby sme prišli do pionierskeho tábora:-)

Pán Nykl je postavou drobný človiečik, veľmi pokojného výrazu ale rozhodný a s rýchlymi a jasnými reakciami. Čuduj sa svetu, venuje sa anglickému jazdeniu.. Pamätal si aj našu mailovú komunikáciu a bezproblémov sme sa dali do reči.. Ale iba na chvíľu, lebo kurz začínal..

Pán Nykl navrhol, aby sme vytvorili dvojice, pričom jeden z dvojice mal mať koníka a druhý nemusel. Chcela som sa pridať, ale bez koňa to nešlo.. Bola tam však jedna kočka, ktorú volali Joja a tá tam mala koníky tri: staršiu kobylu, jej syna - 3r. nedávno vykastrovaného valáška a jej asi polročnú kobylku. Valáška nám teda rada vypožičiala. S Monikiným Jankom sme vytvorili dvojicu a ja som nič netušiac išla pre krásneho zlato sfarbeného koníka. Vyjadrovali sa o ňom, že je celkom fajn, dokonca už aj obsadnutý, takže som rátala s tým, že základným návykom je naučený.. Chyba lávky! Prekrásny Chevas sa nevedel ani len vodiť - ťahal sa za koňmi a vôbec ma nerešpektoval! Mala som iba vodítko a tak som sa snažila ako len mohla, ale on sa na mňa ani len nepozrel.. (vďaka Bořánkovmu kurzu ma aspoň neprevalcoval!!!)

Na jazdiareň sme teda ako-tak došli, ale keď tam zbadal štyri ďalšie koníky, bolo toho už na neho moc a ja som mala silu akurát ho nechať okolo seba "lonžovať" na tom krátkom vodítku. Chcela som skúsiť "Bořánka", ale vodítko bolo krátke a koň značne rozrušený.

Z tejto situácie ma rýchlo vyslobodil pán Nykl a už v momente, keby si preberal odo mňa vodítko, kôň spozornel a začal ho brať do úvahy. Chevas bol presne kôň na takýto kurz ako stvorený! Behom minúty už v kľude stál a oči mal len pre p.Nykla. A viete kde bol pes zakopaný? Je to presne v tom, čo tvoré podstatnú časť horsemanshipu - v rešpekte. A ten rešpekt je o tom, že kôň musí sledovať človeka a to sa dá jedine tak, že stáť bude hlavou k nemu a zadkom od neho (ono to má aj kopec iných výhod - hlavne čo sa týka prípadných kopancov..). Presne ako u Bořánka, aj tu základ komunikácie spočíval v tom, že kôň si "schoval" zadok a hlavou sa otočil ku vám. Tu sa ale pri tom používala tušírka (čosi ako drezúrny bičík). A mohli sme začať!

Každá dvojica pracovala samostatne a pán Nykl chodil po jazdiarni a v prípade potreby zasiahol a trošku nás usmernil. Asi to nikoho neprekvapí, ale u nás s Chevasom bol docela často a ja som zrazu pocítila voči tomuto "divochovi" vďačnosť - veď čo vás najlepšie naučí ako riešiť problémy, než samotný problém?;-)

A Chevas bol nielen krásny, ale aj veľmi inteligentný a veľmi rýchlo sa vžil do role priateľského a poslušného koníka:-) Vždy, keď sme sa s Jančim striedali, chcel ísť za tým, kto s ním dovtedy bol. Ale s Jančim si veľmi dobre rozumeli a je až neuveriteľné ako si tento " nekoníčkar" rýchlo porozumel s ním. Akoby to robil odjakživa! Učili sme sa základy ako sú vodenie a zastavovanie, ako koníka vôbec rozhýbať bez toho, aby sme ho vodítkom čo i len trochu potiahli, ako ho zastaviť, aby cez nás neprebehol.. Nie je to divné, že takéto veci sa učili ľudia, ktorí už mali kone niekoľko rokov? (vrátane mňa - ja síce Semka dlho nemám, ale okolo koní sa motám pomerne dlho..) A je až strašné koľko z tých ľudí sú pre tieto krásne tvory len vzduch..

Mali sme aj kontrolu..

Bolo tam neskutočné množstvo najrôznejsích "problémov": kôň sa nechce rozísť, kôň nerešpektuje človeka - stojí a ignoruje ho, kôň si zrazu všetko "rozmyslí" a chce preč, kôň nechce naklusať, kôň nechce zastaviť a pod.

Vďaka neutíchajúcej trpezlivosti p.Nykla sme myslím, že všetci tieto "problémy" zvládli a na malú chvíľu sme uprednostnili prísun potravy pred koníkmi. Obeeeed! Chevas samozrejme cestou z jazdiarne na malú chvíľu pozabudol na lekciu sľušného správania sa (dokonca sa postavil na zadné!) ale spolu s p.Nyklom sme tomuto mladému a neskúsenému koníkovi opäť pomohli s koncetráciou a voviedla som ho do boxu. Bolo mi ho ľúto, lebo celý jeho prejav bol len o tom, že nikto s týmto zvieraťom nepracuje a teda ani nekomunikuje.

Poobede, keď sme nacvičovali nakladanie do vozíka a iné konkrétne problémy, sám p.Nykl vyhlásil, že Chevas je úžasne inteligentný a chce sa mu pracovať s človekom. Do vozíka sa nakladal prvý krát v živote a trvalo to cca 10 - 15 minút (samozrejme s tým, že do vozíka nastúpil sám a na voľnom vodítku!).

Chevas

Chevasova sestra:-)

Tento koník mal neuveriteľnú silu, keď sa rozhodol..

Ale bolo až neuveriteľné ako bol pokojný, neľakavý a vždy keď zastavil, krásne povolil jednu zo zadných nožiek:-)

Dokonca, aj keď stál polovičkou tela vo vozíku!

Vraj mal problémy s nakladaním, ale chcelo to len trošku času a nastúpil tam sám:-)

Najväčším zážitkom pre mňa bolo stretnutie so Semkovou maminkou!

Bolo to úplnou náhodou - nevedela som, že tam je..

Savanka bola ustajnená v poslednom boxe a bola neuveriteľne priateľská - napriek tomu, že som bola pre ňu cudzia.

Až keď som zbadala jej meno na dverách boxu, všetko mi do seba zapadlo a bolo mi jasné, pred kým to vlastne stojím!

Samozrejme, vyvolalo to plno otázok a ja som sa dozvedela, že Savanku pôvodne kúpila Joja, ale kvôli zranenej nožke (že by to mali v rodine???) ju musela posunúť ďalej - terajším majiteľom:-)

Vďaka nim je teraz zo Savanky vyrovnaná, kľudná a priateľská kobylka:-)

Odchádzali sme plný zážitkov, skúseností a dobrých rád, ktoré dostali aj Zuzkin tatko s bratom ohľadne dvíhania nôh. Pôvodne sme si mysleli, že na kurze sa bude preberať aj úprava kopýt, ale celé to bolo len o riešení komunikácie a nedorozumení medzi človekom a koňom. Môžem však povedať, že aj s odstupom času nám všetkým dal tento kurz veľa:-)))